Úrad pre európske politické strany a
európske politické nadácie

Zákazy priameho a nepriameho financovania

Na základe skúseností s praktickým uplatňovaním nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 (ďalej len „nariadenie") za posledné roky sa Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie (ďalej len „úrad") snaží poskytnúť prístup k súboru neúplných usmernení pre európske politické strany a európske politické nadácie. Žiadne usmernenie úradu nemá vplyv na priamo záväzný charakter nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014. Takéto usmernenia budú navyše naďalej predmetom úprav pri ďalšom rozširovaní a/alebo zmene legislatívneho rámca.

Činnosti subjektov pridružených k európskej politickej strane

  • Úrad pripomína, že článok 22 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 sa vzťahuje aj na činnosti európskych subjektov, ktoré sú pridružené k európskej politickej strane a dostávajú od nej finančnú podporu.

  • V článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 sa nezakazujú spoločné aktivity subjektov, ktoré sú pridružené k európskej politickej strane, a členských strán alebo k nim pridružených subjektov.

  • Podľa tohto ustanovenia sa však vyžaduje, aby európska politická strana zabezpečila, že v prípade spoločných činností subjektov, ktoré sú k nej pridružené, a členských strán alebo k nim pridružených subjektov bude miera spolufinancovania zodpovedať faktorom, ktorých kontext a obsah súvisia s danou činnosťou (pozri vyššie). Zohľadniť sa musia nasledujúce konkrétne faktory:
    • viditeľnosť európskej politickej strany alebo jej pridruženého subjektu,
    • miera zodpovednosti subjektu, ktorý je pridružený k európskej politickej strane, za príslušnú činnosť a
    • podiel subjektu pridruženého k európskej politickej strane na spolufinancovaní musí byť primeraný viditeľnosti a miere zodpovednosti členskej strany alebo jej pridruženého subjektu.

Spoločné činnosti

  • Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 nezakazuje spoločné činnosti európskych politických strán alebo európskych politických nadácií s partnermi na vnútroštátnej úrovni ako také. Najmä komunikácia s verejnosťou z podnetu partnera na vnútroštátnej úrovni, ktorej účelom sú činnosti európskej politickej strany alebo nadácie, môže byť účinným prostriedkom, ako upozorniť na európske politiky a politické záležitosti. Napriek tomu však treba vždy dodržiavať zákazy financovania stanovené v článku 22 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.

  • V prípade činnosti, ktorú vykonávajú spoločne európska politická strana a iná politická strana, najmä vnútroštátna politická strana, by neúmerne vysoký podiel európskej politickej strany na financovaní takejto činnosti mohol predstavovať tzv. nepriame financovanie, ktoré je zakázané podľa článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.

  • V prípade činnosti, ktorú vykonávajú spoločne európska politická nadácia a politická strana alebo iná nadácia by neúmerne vysoký podiel európskej politickej nadácie na financovaní takejto činnosti mohol predstavovať tzv. nepriame financovanie, ktoré je zakázané podľa článku 22 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014. .

  • Pri posudzovaní toho, či ide o možné nepriame financovanie strany alebo nadácie na vnútroštátnej úrovni podľa tohto ustanovenia, sa musí zohľadniť niekoľko faktorov, najmä:

    • dôsledné zviditeľňovanie európskej politickej strany alebo nadácie,

    • miera zodpovednosti európskej politickej strany alebo nadácie za príslušnú činnosť v porovnaní so zodpovednosťou vnútroštátnej strany alebo nadácie. Pri posudzovaní tejto zodpovednosti sa berie do úvahy celkový kontext činnosti, rozsah, obsah, ciele, cieľová skupina (alebo cieľové skupiny), motivácia a potenciálny prínos činnosti k úspechu vnútroštátnej strany vo vnútroštátnych voľbách (pozri tiež rozsudok MENL/Parlament, T-829/16, body 83 a nasl.),

    • podiel európskej politickej strany alebo nadácie na spolufinancovaní, ktorý by mal realisticky zodpovedať celkovému zapojeniu európskej politickej strany alebo nadácie do konkrétnej činnosti v porovnaní so zapojením vnútroštátnej strany (pozri tiež rozsudok MENL/Parlament, T-829/16, bod 89).

Kandidát

  • Pokiaľ ide o kandidátov, podľa článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 sa musí vždy v konkrétnom prípade posúdiť, či európska politická strana poskytla kandidátovi „priame alebo nepriame financovanie".

  • To, či sa určitá osoba považuje za „kandidáta", sa posudzuje podľa týchto kritérií:

    • existencia opodstatnených dôvodov domnievať sa, že daná osoba v čase činnosti európskej politickej strany, na ktorej sa zúčastňuje, zároveň kandiduje vo voľbách, najmä vzhľadom na verejné vyhlásenia, ako aj na proces nominácie kandidátov v danej strane a/alebo členskom štáte, a

    • časový úsek medzi činnosťou, na ktorej sa táto osoba zúčastňuje, a voľbami.
  • Osoby, ktoré sa predtým uchádzali o volenú funkciu (bez ohľadu na to, či boli skutočne zvolené), už nie sú považované za „kandidáta" v zmysle článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 na účely povolebnej činnosti, pokiaľ sa v tom čase neuchádzajú o opätovné zvolenie alebo o inú volenú funkciu na základe uvedených kritérií.

  • Treba pripomenúť, že článok 22 ods. 1 nariadenia sa môže uplatňovať aj z iných dôvodov, a to aj vtedy, keď v čase vykonávania činnosti nie sú žiadni „kandidáti", napríklad preto, že pri činnosti, ktorú platí európska politická strana, (už) zvolený zástupca členskej strany zviditeľňuje túto členskú stranu a vytvára jej obsah na náklady európskej politickej strany (v tejto súvislosti pozri vyššie všeobecné usmernenie k spoločným činnostiam).

Všeobecné informácie

  • O nepriame financovanie ide v prípadoch, keď vnútroštátna politická strana alebo kandidát „získa finančnú výhodu najmä preto, že jej nevzniknú náklady, ktoré by inak musela znášať, hoci nedošlo k priamemu prevodu finančných prostriedkov" (MENL/Parlament, T-829/16; ADDE/Parlament, T-48/17).
  • Úrad sa pri posudzovaní toho, či existuje nepriame financovanie, opiera sa o celý rad prvkov, ako sú prvky týkajúce sa obsahu financovaného opatrenia, ako aj o geografické a časové prvky (pozri rozsudok vo veci MENL/Parlament, T-829/16; ADDE/Parlament, T-48/17).
  • Na preukázanie existencie nepriameho financovania stačí vychádzať z „dostatočne konkrétneho, presného a konzistentného súboru nepriamych dôkazov" (ACRE/Parlament, T-107/19).